Konanie referenda o rozpustení parlamentu by bolo podľa Bujňaka možné v druhej časti tohto roka
Ústavný právnik ozrejmil, že ak by v danom čase ľudia v referende vyjadrili vôľu, aby parlament predčasne skončil, nové voľby do NR SR by sa mohli konať vo februári 2023.
30.1.2022 (Webnoviny.sk) – Konanie referenda o rozpustení Národnej rady SR (NR SR) by bolo možné v druhej časti roku 2022, teoreticky spolu s komunálnymi voľbami. Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňak z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ústavný právnik predostrel situáciu, že ak by ktorýkoľvek z poslaneckých návrhov na zmenu Ústavy SR, ktorý bol v tejto veci doručený v januári, NR SR vrátila navrhovateľom na dopracovanie, nebol schválený, opäť by bolo možné podať nový návrh v tej istej veci najskôr o šesť mesiacov. Pri vrátení návrhu na dopracovanie tento problém nevznikne.
Zber minimálne 350-tisíc podpisov
Odborník ďalej vysvetľuje, že v januári môže byť vládny návrh predložený do pripomienkového konania a po ňom by mohol byť podaný na marcovú schôdzu, na ktorej by prebehlo prvé čítanie. Druhé a tretie čítanie by sa následne mohli konať v máji, keď by sa teoreticky zmena ústavy schválila.
V takom prípade by podľa jeho slov nasledoval zber minimálne 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda, čo by tiež trvalo istý časový úsek. Referendum o rozpustení parlamentu by teda bolo možné v druhej časti roku 2022.
Bujňák ozrejmil, že ak by v danom čase ľudia v referende vyjadrili vôľu, aby parlament predčasne skončil, nové voľby do NR SR by sa mohli konať vo februári 2023, a to za predpokladu, že by sa prijali obdobné lehoty, aké sa už v súčasnosti v ústavnom texte nachádzajú. „Ak by kvórum dosiahnuté nebolo a parlament by ľudové hlasovanie ustál, potom by sa mali uplatniť novoprijaté ústavné normy zakladajúce zodpovednosť na strane iniciátorov,“ priblížil.
Dva štáty umožňujúce rozpustiť parlament
Ústavný právnik tiež zdôraznil, že v Európe existujú len dva štáty, ktoré umožňujú rozpustiť celoštátny parlament ľudovým hlasovaním. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Ak by sa k nim Slovensko chcelo pripojiť, zmena ústavy by podľa jeho slov nemohla byť predmetom skráteného legislatívneho konania, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky.
Ako spomenul vyššie, zmena ústavy sa musí prerokovať v riadnom legislatívnom procese, ktorého štandardnou súčasťou je riadne pripomienkové konanie. Jeho úlohou je dopomôcť k tomu, aby sa do ústavy nezakomponovala chybná norma, ako sa to už podľa neho stalo.
„Je tiež potrebné pripomenúť konštatovanie Ústavného súdu SR, že princípom právneho štátu by neodporovala podpora výkonu priamej demokracie výslovnou ústavnou úpravou možnosti konať hlasovanie o skrátení už plynúceho volebného obdobia poslancov NR SR. Takýto explicitný mechanizmus by preto mohol byť zavedený aj pre aktuálne volebné obdobie,“ konštatoval Bujňák.
Férový mechanizmus zodpovednosti
Je toho názoru, že základom zmysluplnej právnej úpravy by mal byť férový mechanizmus zodpovednosti, a to na oboch stranách.
„Ak by sme už ľudové hlasovanie o rozpustení parlamentu zaviedli a parlament by v tomto hlasovaní prehral, potom je zodpovednosť jasná. Konajú sa nové voľby a parlament musí odísť. Pokiaľ ale ľudové hlasovanie parlament ustojí, potom by ústavná úprava mala predpokladať aj zodpovednosť na strane iniciátorov, a to je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, o ktorých sa dá diskutovať,“ dodal na záver.
Minulý týždeň sa v parlamente konal okrúhly stôl lídrov niektorých politických strán k téme referenda o skrátení volebného obdobia vlády, po ktorom volajú opozičné strany. Z predsedov koaličných strán sa na ňom zúčastnil iba líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý zvolanie tohto okrúhleho stola inicioval.
Viac k témam: Referendum
Zdroj: Webnoviny.sk – Konanie referenda o rozpustení parlamentu by bolo podľa Bujňaka možné v druhej časti tohto roka © SITA Všetky práva vyhradené.
