Taraba navrhuje zmeny v prípade trestu prepadnutia majetku, znížiť by sa mohli aj trestné sadzby
Nezaradený poslanec navrhuje zníženie viacerých trestných sadzieb, osobitne v prípade majetkových a hospodárskych trestných činov.
7.10.2022 (Webnoviny.sk) – Trest prepadnutia majetku by nemal byť súdmi ukladaný pri niektorých trestných činoch obligatórne, ako je tomu v súčasnosti, ale fakultatívne.
V návrhu novely Trestného zákona s navrhovanou účinnosťou od januára budúceho roku to navrhuje nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Podľa neho by sa tento trest nemal vzťahovať zákonne nadobudnutý majetok páchateľa. V prípade uloženia by zároveň mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
„Trest prepadnutia majetku predstavuje závažný zásah do základných majetkových práv páchateľa. Uloženie tohto trestu je jednou z výnimiek z ústavnej ochrany nedotknuteľnosti majetku,“ uvádza navrhovateľ s tým, že uloženie tohto trestu by malo byť možné len vo výnimočných prípadoch a za splnenia úzko vymedzených osobitných podmienok.
Existujú aj iné majetkové sankcie
Účel trestu prepadnutia majetku je podľa Tarabu spravidla vždy možné dosiahnuť aj prostredníctvom iných majetkových sankcií, ako napríklad peňažný trest, trest prepadnutia veci, ochranné opatrenie zhabanie časti majetku, ktoré páchateľa postihnú miernejšie a zároveň je pri nich minimalizovaný vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby.
V tejto súvislosti navrhuje zvýšiť hornú hranicu peňažného trestu pre páchateľov, ktorí sa pri trestnom čine snažili získať majetkový prospech zo súčasných 331 930 eur na 3 000 000 eur a rozšíriť možnosť súdu uložiť peňažný trest aj pri zločinoch s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. aj iného trestu nie je potrebné.
Zároveň novela obsahuje návrh, aby súd so súhlasom páchateľa a za ďalších vymedzených podmienok mohol uložiť peňažný trest až do výšky škody spôsobenej trestným činom alebo až do 10 000 000 eur, ak trestným činom nebola spôsobená škoda.
„S uložením tohto peňažného trestu je obligatórne spojené zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, ak súd popri tomto peňažnom treste páchateľovi ukladá trest odňatia slobody. Taktiež sa pre tento prípad zvyšuje maximálna výmera náhradného trestu odňatia slobody pre prípad nezaplatenia peňažného trestu,“ uvádza predkladateľ.
Zníženie viacerých trestných sadzieb
Novela tiež obsahuje zníženie viacerých trestných sadzieb, osobitne v prípade majetkových a hospodárskych trestných činov.
„Zníženie sadzieb je inšpirované skúsenosťami so znížením trestných sadzieb, resp. s nižšími trestnými sadzbami v okolitých členských štátoch EÚ, v ktorých trestné sadzby reflektujú rozdielnu dôležitosť rôznych právom chránených záujmov. Trestné sadzby totiž v súčasnosti nedostatočne reflektujú rozdielny spoločenský význam chránených záujmov,“ konštatuje sa v návrhu.
Ako príklad uvádza poslanec spoločenskú závažnosť trestného činu zabitia s trestnou sadzbou sedem až 10 rokov v porovnaní s trestným činom krádeže vo veľkom rozsahu, teda v hodnote nad 133 000 eur. Tam je trestná sadzba aktuálne 10 až 15 rokov.
Menej prísny trest za subvenčný podvod
Nezaradený poslanec takisto navrhuje, aby trestný čin subvenčného podvodu mohol byť trestaný menej prísne ako skutkovo obdobný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
„V praxi často dochádza k súbehu týchto trestných činov pri projektoch, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky. Časť financovaná z rozpočtu SR je často výrazne menšia ako časť financovaná z rozpočtu EÚ. Oproti tomu skutkové podstaty subvenčného podvodu umožňujú prísnejšie trestanie ako skutkové podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ,“ vysvetlil predkladateľ s tým, že vzhľadom na obdobnú spoločenskú nebezpečnosť oboch trestných činoch sa navrhuje rozdiel v sadzbách vyjadrený v mesiacoch a nie rokoch.
Súčasťou novely ja aj návrh, aby sa pri zločinoch, za ktoré môže byť uložený trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov skrátila premlčacia lehota z 20 na 15 rokov.
„Záujem spoločnosti na potrestaní trestného činu plynutím času nevyhnutne klesá,“ konštatuje navrhovateľ s poukazom na právnu úpravu v Českej republike.
Viac k témam: Novela Trestného zákona, Prepadnutie majetku, Trestné stíhanie
Zdroj: Webnoviny.sk – Taraba navrhuje zmeny v prípade trestu prepadnutia majetku, znížiť by sa mohli aj trestné sadzby © SITA Všetky práva vyhradené.
